Práca s ľuďmi ma stále fascinovala. Preto som sa rozhodla študovať sociálnu prácu na Filozofickej fakulte PU v Prešove (2002-2009). Už počas štúdií na vysokej škole som dychtila aj po praktických skúsenostiach, a tak som štúdium prerušila a strávila dva a pol roka v USA – vo Washingtone, DC.
Zo začiatku som sa venovala starostlivosti o deti a neskôr som pôsobila ako dobrovoľníčka v komunitnom centre. Tu som pracovala s matkami a deťmi z vylúčených komunít a ako mentorka a koordinátorka programov pre deti. Po návrate na Slovensko som svoje skúsenosti využila ako dobrovoľníčka v krízovom centre Dorka v Košiciach. V tomto zariadení som po ukončení vysokej školy začala pracovať ako sociálna pracovníčka v Zariadení núdzového bývania pre matky s deťmi, neskôr ako jeho vedúca. Venovala som sa aj práci s mladými dospelými. Pri práci s ľuďmi, z ktorých mnohí zažili traumu v detstve, som si začala uvedomovať mnohé súvislosti. Aby sa vo svojom živote posunuli ďalej a dokázali svojim deťom priniesť lepšiu budúcnosť, potrebujú niekoho, kto sa o nich zaujíma, prijíma ich a sprevádza ich. A tak som sa cez vzťahovú väzbu dostala k Inštitútu rodinnej terapie a terapie vzťahovej väzby v Martine, kde som absolvovala výcvik v Terapii hrou a Filiálnej terapii a výcvik Rodinnej terapie a terapie zameranej na vzťahovú väzbu.